Zážitky na Autobuse dobrej vôle

28.05.2018

Počas 9 rokov za ktorých sme boli v tejto škole sa nám nahromadili mnohé spomienky: dobré ale aj zlé. Tu by som chcel spomenúť iba tie dobré keďže na tie zlé sa väčšinou spomína v zlom (pochopiteľne). Väčšinou si pamätám hlavne zážitky z výletov, tých zo školy je príliš veľa a tak sa všetky do ľudskej pamäte popri vzorcoch, paralelných elektrických obvodoch a vybraných slovách nezapíšu. Napríklad si pamätám ako sme na Autobuse dobrej vôle (keďže sme išli na 2 dni) vždy cez noc buntošili a napríklad pred rokom sme boli v Oravskom Podhradí a boli sme hore aj do 4-tej a potom sme sa budili o 7-mej ráno. Ale tento rok sme boli v Bratislave a tradične sme nešli spať. Robili sme blbosti, pozerali videá na Youtube a teda sme na celú noc preťažili wifi. Hrali sme sa s laserom, a hlavne sme neboli ticho. 

Preto sa na chodbe celú noc striedali učiteľky a keď počuli nejaký buchot alebo krik, vbehli do izby a tam našli úplný bordel. Okrem toho, že sa všetci začali robiť, že spia. Po chvíli učiteľka zatvorila dvere a odišla, my sme sa rozprávali ďalej. Taktiež sme okolo tretej ráno začali spievať pesničky (nahlas), učiteľka vtrhla do izby a pokojným hlasom povedala: ,,Zajtra môžte spievať, ale teraz spite!´´. My sme čakali, že bude bľačať, ale na naše očakávania to povedala celkom pokojne. Ja som sa už tradične išiel o 4-tej sprchovať a tak som prekonal svoj rekord z minulého roka kedy som sa sprchoval o 3-tej. Taktiež sme asi každú pol hodinu chodili na recepciu do kávomatu a kupovali sme si kávu, kapučíno, ale aj kofolu vo fľaške. Pár chlapcov zaspalo asi pol hodinu pred tým, ako sme mali stávať, ale niektorí to vydržali totálne bez spánku, samozrejme, to neznamená, že vydržali bez spánku aj cez deň. Väčšinou sme potom zaspávali cez vystúpenia, v autobuse, alebo nám bolo zle od toľkej kávy.